Beltingova prvá kniha vyšla v roku 1962 a odvtedy vydal takmer 30 diel.
Jeho publikácie o umení od raného stredoveku do súčasnosti či venujúce
sa antropológii a teórii obrazu sú uznávané aj laickou verejnosťou –
dočkali sa prekladov do iných jazykov vrátane češtiny.
Jeho najznámejším dielom je kniha Koniec dejín umenia, ktorú napísal v roku 1983 a o desať rokov neskôr ju prepísal.
Počas svojej kariéry bol členom mnohých inštitúcií v Európe i Amerike:
Zentrum für Literatur und Kulturforschung Berlin; NordrheinWestfälische
Akademie der Wissenschaften und der Künste (Düsseldorf), American
Academy of Arts and Sciences (Cambridge – USA), Medieval Academy of
America (Boston), či Akademie der Wissenschaften (Heidelberg). Pôsobil
aj v správnej rade viedenskej galérie Museum Moderner Kunst (MUMOK) vo
Viedni.
Intenzívne sa venoval i pedagogickej činnosti – ako hosťujúci profesor
pôsobil na Harvardovej i Kolumbijskej univerzite. Prednášal aj na
Masarykovej univerzite v Olomouci, ktorá mu v roku 2019 udelila čestný
doktorát v odbore dejiny umenia.
V roku 2015 získal prestížnu Balzanovu cenu, ktorá mu bola udelená za
mimoriadny prínos pre štúdium vizuálnych a funkčných aspektov obrazu v
západnom svete, za originálny prístup k interpretácii diel na
križovatkách kultúr a období a za prínos v oblasti štúdia umeleckých
jazykov a ich vplyvu na súčasnú umeleckú tvorbu.